मा कुरु धन-जन-यौवन-गर्वं हरति निमेषात्कालः सर्वम्।
मायामयमिदमखिलं हित्वा ब्रह्मपदं त्वं प्रविश विदित्वा॥
mā kuru dhana-jana-yauvana-garvaṃ harati nimeṣāt kālaḥ sarvam
māyā-mayam idam akhilaṃ hitvā brahma-padaṃ tvaṃ praviśa viditvā
Do not be proud of wealth, of people, of youth. Time takes all in an instant. Abandoning this entire maya-spun world, having known — enter the state of Brahman.
Source — Bhaja Govindam (Adi Shankaracharya, ~8th C)
अहिंसा परमो धर्मः धर्म-हिंसा तथैव च।
वेदोक्तानां धर्माणां सर्वेषामहिंसा परा॥
ahiṃsā paramo dharmaḥ dharma-hiṃsā tathaiva ca
vedoktānāṃ dharmāṇāṃ sarveṣām ahiṃsā parā
Ahimsa (non-violence) is the supreme dharma. So too is violence in defence of dharma. But of all dharmas taught by the Vedas, ahimsa is the highest.
Source — Mahabharata, Anushasana Parva 115.23
चिन्ता चिता समाख्याता बिन्दुमात्रं विशेषता।
चिता दहति निर्जीवं चिन्ता प्राणयुतं वपुः॥
cintā citā samākhyātā bindu-mātraṃ viśeṣatā
citā dahati nirjīvaṃ cintā prāṇa-yutaṃ vapuḥ
Worry (chinta) and the funeral pyre (chita) are equal — they differ only by a dot. The pyre burns the lifeless body; worry burns the body that still has life.
Source — Anonymous traditional shloka
उद्यमेन हि सिध्यन्ति कार्याणि न मनोरथैः।
न हि सुप्तस्य सिंहस्य प्रविशन्ति मुखे मृगाः॥
udyamena hi sidhyanti kāryāṇi na manorathaiḥ
na hi suptasya siṃhasya praviśanti mukhe mṛgāḥ
Things are accomplished by effort, not by desire alone. Deer do not walk into the mouth of a sleeping lion.
Source — Hitopadesha (Mitralabha section)
अष्टादशपुराणानां सारं सारं समुद्धृतम्।
परोपकारः पुण्याय पापाय परपीडनम्॥
aṣṭādaśa-purāṇānāṃ sāraṃ sāraṃ samuddhṛtam
paropakāraḥ puṇyāya pāpāya para-pīḍanam
The essence of all 18 Puranas, extracted: helping others = punya (merit); harming others = papa (sin). (One line summary of all puranic ethics.)
Source — Vyasa's summary verse (attributed by tradition)
मातृवत्परदारेषु परद्रव्येषु लोष्ठवत्।
आत्मवत्सर्वभूतेषु यः पश्यति स पण्डितः॥
mātṛvat para-dāreṣu para-dravyeṣu loṣṭha-vat
ātma-vat sarva-bhūteṣu yaḥ paśyati sa paṇḍitaḥ
One who sees: another's wife as his mother, another's wealth as dust, all beings as his own self — that one is a true pandit.
Source — Chanakya Niti
कर्मण्येवाधिकारस्ते मा फलेषु कदाचन।
मा कर्मफलहेतुर्भूर्मा ते सङ्गोऽस्त्वकर्मणि॥
karmaṇy-evādhikāras te mā phaleṣu kadācana
mā karma-phala-hetur bhūr mā te saṅgo 'stv akarmaṇi
You have the right to action alone — never to its fruits. Do not be motivated by fruit of action; nor be attached to inaction.
Source — Bhagavad Gita 2.47 (the supreme karma-yoga verse)
धर्मो रक्षति रक्षितः।
dharmo rakṣati rakṣitaḥ
Dharma protects those who protect dharma.
Source — Manu Smriti 8.15 (the most-cited single line in Hindu law)
योगः कर्मसु कौशलम्।
yogaḥ karmasu kauśalam
Yoga is skill in action.
Source — Bhagavad Gita 2.50